You are currently viewing Sú emócie detí naše? Sú to naše deti.

Sú emócie detí naše? Sú to naše deti.

Asi ste sa s tvrdením, že deti sú zrkadlá rodičov, už stretli, že?

Nie je to len z hľadiska genetiky. Niekedy sa dostávam do situácie, že sa ma moja staršia dcérka snaží o niečom vehementne presvedčiť, ja sa už už idem rozčúliť, pretože občas nie je jednoduché počúvať tú istú vec iste aj stokrát a zrazu zistím, že sa dívam na moje malé ja, ktoré si len ide za svojim cieľom. Ale nechcela som o pocite rodičov. Poďme sa pobaviť o pocitoch detí.

Sú to malí ľudia, ale s dušičkou rovnako veľkou ako my. Na tomto svete sa však ešte len učia. A čuduj sa svete, aj keď nie som „škatuľkátor“, podľa vývojových fáz mozgu sa dajú predpokladať určité spôsoby správania, vyjadrenia.

My veľkí to vieme, tí maličkí nie. Keď mala Margarétka asi dva roky, zostávala som až v nemom úžase, ako sa dokáže z hnevu, že jej niečo nevyšlo dostať až do stavu zúfalstva „prečo práve ona“ (nestlačila gombík vo výťahu). To je len jeden z prípadov –  vy si určite viete predstaviť aspoň 10 ďalších.

Deti len ťažko dokážu rozkľúčovať, čo je menej či viac dôležité a pracovať so svojimi myšlienkami a emóciami tak, aby sa hlavne tými negatívnymi nenechali pohltiť.

Ešte dodám, že určite na tento svet neprišli preto, aby „robili zle“ a hnevali rodičov. Prišli sa učiť a ľúbiť, rovnako ako my. Je to naša celoživotná úloha.

Austrálske kvetové esencie aj esenciálne oleje dokážu frekvencie našich emócií navýšiť, ale aj znížiť, pokiaľ je treba. Jednoducho vybalansovať. Nie sú náplasťou „tak a teraz budeš poslúchať, lebo som ti dala kvapky“.

Pripravia a pomôžu nášmu Ja prirodzenú cestu k tomu, aby to zvládlo samé. Ale nebojte sa, existujú aj štúdie v hmote, ako ovplyvňujú chémiu nášho tela a jeho reakcie.

Ak máte dieťatko, ktoré by s tým potrebovalo pomôcť, odporúčam siahnuť po  tejto veľmi príjemnej a neinvazívnej forme. A vedzte, že keď sa podarí vyladiť sa vám, vaše dieťatko vám nastaví aj takéto zrkadlo.

Čo keď má dieťa fyziologický problém? Najlepšie je v tomto prípade pracovať s mamou aj dieťaťom zároveň. Poznám terapeutov, ktoré v niektorých prípadoch s matkou pracujú až do pätnástich rokov veku dieťaťa. Až tak sme s nimi prepojené, milé ženy.

U mojej staršej dcérky sme v istom období (už po odplienkovaní) riešili problém s vylučovaním stolice. 6 dní kľudne bez. Nervózne dieťa (lebo nekakalo), nervózna mama (lebo mala strach). Tie mamy, ktoré ste to prežili alebo aktuálne prežívate, si to veľmi dobre viete predstaviť. Bezsenné noci, prečítaných tritisícpäťsto článkov na internete, vyskúšané „všetky“ triky starých mám.

Ona sa ale tiež bála. Neviem, či toho, čo z nej vyšlo, alebo sa hanbila (keď už fakt musela, vzala si plienku, skryla sa a trápila), ešte nerozprávala. S odstupom času vidím veľké prepojenie s mojimi vtedajšími pocitmi – problém pustiť , čo mi už nebolo treba, pocity hanby – čo na to povedia ostatní).

Začala som vtedy s austrálskymi kvetovými esenciami. Pre seba aj pre ňu. Mali sme vytestované kombinácie na mieru a už po troch dňoch prišiel zázrak –  zatiaľ teda len prvá lastovička, ale pre mňa zázrak. S kľudom Angličana mi oznámila, že sa bola vyprázdniť a ja som sa neveriacky bežala pozrieť na dielo. Ešte som to aj fotila a posielala mužovi do práce. 😀

Vedela som, že sme na správnej ceste. 100%-né výsledky sa dostavili asi dva týždne po doužívaní kombinácie esencií. Ani neviem ako. Po tichu, prirodzene. Už som totiž aj ja bola nastavená, že je to v poriadku.

A tak oni fungujú.. po tichu, prirodzene. Vo vašom živote sa začnú diať veci, ktoré si možno s ich účinkom ani hneď nespojíte. Ale vedzte, že v tom majú prsty (listy, kvety a celú dušu).